Dnes oslavujeme pamiatku smrti prečistej Panny Márie a pri tom aj pamiatku jej prijatia do nebeského kráľovstva, kde prebýva ona, „čestnejšie ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“, kde je ozdobená vencom Božej Matky a nad všetkých svätých vyvýšená ako naša, „neúnavná v prosbách“ Zástupnica.
Po Kristovom Nanebovstúpení sa presvätá Bohorodička zdržiavala v Jeruzaleme, kým súčasne s apoštolmi neobdržala Sv. Ducha. Učeník lásky Ján, ktorému Spasiteľ na kríži odovzdal svoju matku za jeho matku, ju prijal do svojej opatery a staral sa o jej potreby. Keď po zabití sv. prvomučeníka Štefana vzniklo v Jeruzaleme nemilosrdné prenasledovanie vyznavačov Krista, prečistá Panna odtiaľ odišla a na niekoľko rokov sa usídlila v meste Efez. Sv. otcovia Efezského snemu z roku 341 vyvyšujú toto mesto nad všetky iné mestá, pretože v ňom bývala presvätá Vládkyňa a Bohorodička s milovaným učeníkom svojho Syna sv. evanjelistom Jánom. Hovoria: „Tu, v Efeze, sv. Ján a prečistá Bohorodička Panna Mária sú uctievaní osobitným spôsobom, tu zo všetkých strán prichádzajú veriaci s úprimnou nábožnosťou.“ Niektorí spisovatelia, opierajúc sa o tieto slová sv. otcov, tvrdia, že presv. Bohorodička zakončila svoj život v Efeze, no všeobecná mienka, opierajúca sa o zbožnú tradíciu, je , že na vnuknutie Sv. Ducha odišla do Jeruzalema, Kde doteraz v Getsemanoch ukazujú jej hrob v jednej skale.
Všetky tradície sa zhodujú v tom, že Matka Božia sa dožila vysokého veku. No aj ona, hoci sa vyznačovala mimoriadnymi mocnosťami, cnosťami a zásluhami, splatila všeobecný dlh prirodzenosti, pretože nikto z Adamových potomkov nie je vylúčený z tejto povinnosti. No jej duša, podľa názoru učiteľov sv. Cirkvi, sa nerozlúčila s telom následkom nejakej slabosti, no následkom horlivej a vrúcnej lásky k Bohu. Smrť svätých sa vždy považuje iba za pokojný spánok, o koľko viac to možno povedať o Kráľovne svätých, ktorá bola nepoškvrnená, čiže čistá od každého hriechu, od každej škvrny duše i tela slobodná!
Podľa sv. tradície najjasnejšia Panna vstala zmŕtvych a s telom i dušou bola prijatá do neba. Táto tradícia bola už v prvých storočiach rozšírená tak vo východnej, ako aj v západnej Cirkvi. Podľa tejto tradície sa do Jeruzalema zišli z rôznych strán rozídení apoštoli, aby boli prítomní pri smrti Matky Božej a dostali od nej posledné požehnanie. Apoštoli sa zišli do Jeruzalema na vnuknutie Sv. Ducha, iba jeden neprišiel, iba jeden meškal, bol to – Tomáš. Apoštoli, ktorí boli prítomní pri smrti Presvätej Bohorodičky, za spevu anjelov pochovali jej telo do hrobu vytesaného v skale v Getsemanoch. Po troch dňoch prišiel i sv. apoštol Tomáš a želal si ešte raz uvidieť telo Matky svojho Božského Učiteľa. Preto otvorili hrob, no nenašli v ňom nič, iba plátno, do ktorého bolo telo zavinuté, a z hrobu sa všade šírila nadpozemská vôňa. Samotné prečisté telo, v ktorom kedysi prebýval sám Boží Syn, sa nemalo stať korisťou a potravou červov, preto ho Boží anjeli aj s dušou zaniesli do neba. A ako tam v nebi musel Ježiš Kristus osláviť tú, ktorá bola jeho Matkou?! Čo môžeme bližšie povedať o tejto sláve? Ona môže byť ocenená iba podľa sily Syna a podľa hodnosti Matky. A aj jedno, aj druhé prevyšujú naše schopnosti.
„Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.“ (Prísl 31, 29)
Dobre je zomierať, ak sa dobre žilo, lebo aký život, taká smrť. Preto ak chceš, kresťan, dobre zomierať, ľahko a šťastne, ako zomierala Prečistá Panna, tak ži tak dobre, čestne a nevinne ako žila ona. Nasleduj jej prekrásne cnosti, mocne nasleduj jej vieru, silnú nádej na Boha, úprimnú a aj v najväčších ťažkostiach neporaziteľnú trpezlivosť, jej lásku k samote, k modlitbe a práci, jej poslušnosť voči Božím i ľudským na riadeniam a prikázaniam a nakoniec podriadenie jej vôle Božej prozreteľnosti vo všetkých problémoch a nebezpečenstvách. Neospravedlňuj sa, kresťan, tým, že jej cnosti nemôžeš nasledovať kvôli veľkej rozdielnosti s Matkou Božou. Lebo aj ona, tak ako ty, viedla život pred svetom ukrytý, jednoduchý, plný námahy. Preto aj ty môžeš v plnej miere nasledovať jej cnosti.
A ako sa musíš človeče tešiť z toho, že Pán Boh si tak uctil tvoj stav, že si z neho povolal Máriu za matku svojho Syna?! Ako musíš byť uspokojený svojím osudom, keď uvážiš, že Pán Boh povýšil Máriu do takej vysokej hodnosti, že ju oslávil nad všetkých anjelov a svätých, hoci na tomto svete čo do stavu, aj čo do života ti bola rovná! Ako veľmi si Najvyšší ctí aj neurodzených a jednoduchých ľudí, ak sú pokorní a skromní a verne plniť povinnosti svojho stavu! Čo ťa to trápi, či ťa ľudia milujú, či tebou možno pohŕdajú, ak sa snažíš pripodobniť Pánovi ako Mária?! Čo ťa to trápi, že ťa opustili ľudia, ak ti je Pán Boh priateľom, ochrancom a tvojím otcom?! Čo na tom záleží, že tu znášaš bolesť a chorobu, nedostatok a biedu, chudobu a hlad, ak na konci Pán Boh ovenčí tvoju ťažobu večnou slávou, ako ovenčil žiaľ a strádanie prečistej Panny?!
Zo všetkých cností Božej Matky nech ti, kresťan, osobitne bude odporúčaná jej trpezlivosť vo všetkých navštíveniach a nádej na Božiu vôľu. , Ktože, okrem jej Božského Syna, kedy trpel viac, ako Mária? Kto spolutrpel s Ježišom Kristom viac ako ona? Nikto zo všetkých svätých, nikto zo všetkých mučeníkov. Tak je: ona milostiplná, požehnaná medzi ženami, milovaná nevesta Sv. Ducha nielen nebola vyňatá z počtu trpiacich, no bola na ich čele. Akoby mohla byť vyňatá, keď Pán Slávy musel tiež trpieť a iba cez utrpenie vošiel do večnej slávy. Preto ako môžeme žiadať, aby s nami Pán Boh konal ináč?! Keby sme len verili to, o čom nemožno ani pochybovať, že každému človeku je určená správna miera strádania a smútku. Nebeský Otec, ktorý miluje svoje deti, pripravil pre všetky ramená nejaké bremeno, pre každé srdce nejakú bolesť, pre každú dušu nejaký žiaľ a smútok. Jeho Syn je pribitý na kríž! Pri tejto myšlienke onemejú všetky ústa, ktoré plačú nad svojimi ťažkosťami.
Jednako Pán Boh nenechal Máriu bez útechy. Jej život bol neprestajným pokračovaním horkosti a strádania. Pri tom všetkom sa spoliehala na Božiu prozreteľnosť a kvôli tomu sa jej všetko obrátilo na dobré. Lebo ako bola prvou účastníčkou Kristovho utrpenia, tak je teraz prvou účastníčkou jeho večnej slávy. Takto koná Pán Boh s každým človekom, ktorý sa spolieha na jeho vôľu. Božia prozreteľnosť všetko vedie k nášmu dobru, ale iba ak sa tejto prozreteľnosti neprotivíme. Na začiatku nevidíme pravdu a nevieme čo prozreteľnosť má s nami v úmysle, no na konci sa nám otvoria oči a my spoznáme, že všetky cesty Božej prozreteľnosti sú láskou a milosrdenstvom. Čo teraz nevidíme a vidieť nemôžeme, to sme povinní veriť, kým to neuvidíme. Teraz chodíme nocou, no príde ráno a vtedy spoznáme ako nevýslovne Pán Boh miluje tých, čo sa ho boja. Milosrdný Boh nám sľúbil, že všetko bude riadiť pre naše dobro, ak ho len milujeme. Pevne sa držme tohto sľubu a Pán Boh splní svoje slovo. My nevieme, či ten, alebo onen smútok, žiaľ, sa môžu skončiť pre naše dobro, nám musí stačiť, že nám to prisľúbil Pán. Tohto prisúdenia sa držme a na konci sa presvedčíme, že jeho slovo je pravda, jeho sľub je pravda a viera. Veriť musíme tak, ako keby sme očami videli, ako Boh všetko riadi a každú horkosť nám dáva iba zo samej lásky. Musíme mať v neho nádej tak, ako keby sme videli, ako jeho sľub, že všetko bude robiť pre naše dobro, sa už teraz napĺňa. Prečistá Panna sa stala šťastnou, lebo verne napĺňala Božiu vôľu. Aj my budeme šťastní, ak budeme činiť to, čo od nás čaká Pán, a dovolíme so sebou robiť to, čo je jemu milé.
Rcimo kupno vsi ustami
I vozzovim so slezami:
O, Carice predizbranna,
Bohom Otcem v nebo zvanna
Prijdy nani ot svjatyni
Hornoi palaty, Divo i Mati.
Dažď nam mirno, pravovirno
Ťa veličati. Amiň.
Volajme spolu všetci ústami
A vzývajme so slzami.
Ó, Kráľovná prvá vybraná,
Bohom Otcom do neba pozvaná.
Príď teraz zo svätyne,
Z horného paláca, Panna a Matka.
Daj nám pokojne, pravoverne
Ťa velebiť. Amen.
Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 293-298, preložil o. Jozef Matejovský.